• Špecialista Vám poradí

        •  Milí rodičia, sme tu pre Vás. 

          Školská zrelosť a pripravenosť dieťaťa na školu.

          Milí rodičia, pýtate sa: „Je moje dieťa pripravené nastúpiť do školy?“

          Veľký učiteľ národov (J.A. Komenský) raz povedal: „Na dobrom začiatku všetko záleží“. Medzi najvýznamnejšie vývinové etapy dieťaťa patrí obdobie nástupu dieťaťa do školy. Pre niektoré deti je vstup do školy záťažou. Dieťa opúšťa svet hier a musí sa prispôsobiť životu v kolektíve a novým povinnostiam. Škola predstavuje pre dieťa situáciu, v ktorej má podávať výkon a podľa toho bude dieťa ocenené. Je preto dôležité, aby malo od úplného začiatku predpoklady k dobrému výkonu. Ak sa vyskytnú na začiatku problémy alebo zlyhania, dieťa to začne ubíjať. Výsledkom môže byť narúšanie sebavedomia. Je veľmi dôležité, aby dieťa vstupovalo do školy zrelé a pripravené zvládať požiadavky, ktoré so sebou škola prináša.

          Čo je školská zrelosť? Ide o komplexný jav. Teda o dosiahnutie takého stupňa vývinu dieťaťa – telesného, rozumového, emocionálneho a sociálneho, ktorý mu umožňuje osvojovať si školské znalosti a zručnosti s relatívnym úspechom.

          Kritéria a znaky školskej zrelosti

          1. Vek – k 31.8. dieťa dovŕšilo 6 rokov. Priemerný vek pripravenosti na školu je 6,5. Chlapci dozrievajú neskôr (najmä motorika rúk a pozornosť). Odporúča sa, aby školská zrelosť bola posudzovaná individuálne (u každého dieťaťa zvlášť).
          2. Telesná spôsobilosť – vyspelosť, zrelosť nervových dráh. Posudzuje sa výška a hmotnosť dieťaťa.
          3. Mentálna spôsobilosť – myslenie sa stáva analytickejším, zdokonaľuje sa schopnosť vystihnúť podstatné znaky a vzťahy medzi javmi, schopnosť reprodukovať predlohu. Obohacuje sa slovná zásoba dieťaťa a jej obsah. Začína spontánny záujem o číslice a písmena.
          4. Psychická zrelosť –  je veľmi dôležitá. Patrí tú vnímanie, grafomotorika, rozumové poznávanie, vývin reči, pracovná vyspelosť a pozornosť
          5. Emocionálna zrelosť – ide o emocionálnu stabilitu, ústup od impulzívnych reakcií. Impulzívne konanie, citová labilita, precitlivenosť, plačlivosť, nesústredenosť, nesamostatnosť, vzdorovitosť a agresivita patria medzi znaky nespôsobilosti pre školu.
          6. Sociálna zrelosť – predpokladá potrebu dieťaťa stretávať sa s inými deťmi, rovesníkmi, schopnosť podriadiť sa zásadam a záujmom detských skupín. Dieťa musí byť dostatočne samostatné a primerane svojmu veku nezávislé od rodičov, musí byť schopné prevziať patričnú zodpovednosť za svoje konanie i za plnenie školských povinností a prevziať rolu školáka.
          7. Reč, sluchové vnímanie a fonologické uvedomovanie –  reč by nemala byť výrazne narušená, v rámci normy je možná mierna dyslália (rotacizmus, sigmatizmus). Rečová chyba často sprevádza ťažkosti v čítaní a písaní, čo sa môže javiť ako dyslexia.
          8. Rozvoj matematických schopností – pre pochopenie počtu je nevyhnutné porozumieť základným pojmom pre označenie kvality: málo – veľa, viac – menej.
          9. Grafomotorika, lateralita – zvládnutie správneho držania ceruzky, sklon zošita, primeraná manipulácia a tlak pri písaní. Ľavorukosť je nevyhnutné rešpektovať, zvýšenú pozornosť treba venovať držaniu ceruzky a sklonu zošita, chybné návyky sa neskôr ťažko naprávajú! Školská pripravenosť (spôsobilosť) – postihuje úroveň predchádzajúcej prípravy z hľadiska schopností dieťaťa, získaných vplyvom prostredia a výchovy.

          Školská spôsobilosť sa posudzuje na základe týchto ukazovateľov: 

          • Reč – výslovnosť, komunikácia, reprodukcia obsahu (napr. rozprávky), vyjadrovacie schopnosti.
          • Činnosť a hra – vzťah k nim a záujem o ne, osvojovanie si nových činností.  
          • Motorika – ovládanie pohybovej aktivity, zručnosť a obratnosť.
          • Grafomotorika – správne držanie grafického nástroja, výtvarný prejav a začiatok písomného prejavu, schopnosť napodobniť určité grafické vzory
          • Sociabilita – správanie sa v kolektíve detí a dospelých, schopnosť nadviazať sociálny kontakt
          • Zvládnutie prvkov sebaobsluhy – obliekanie, obúvanie, osobná hygiena, stolovanie.
          • Emocionalita – určitá schopnosť ovládať svoje city, vyjadriť ich, bez problémov sa vedieť odpútať na primeraný čas od rodičov (najmä matky).
          • Správanie sa – samostatnosť, aktivita, disciplinovanosť, prispôsobivosť.

          V prílohe nájdete Orientačný test školskej zrelosti

          Orientacny-test-skolskej-zrelostiStiahnuť

          Kedy je dieťa pre školu nezrelé?

          Je veľmi dôležité posudzovať školskú zrelosť dieťaťa komplexne. Vo všeobecnosti sa príčiny školskej nezrelosti  rozdeľujú do týchto kategórii:

          • Nedostatky v somatickom vývine a zdravotnom stave
          • Nerovnomerný vývin, oslabenie schopností a funkcií
          • Nezrelosť v citovej a sociálnej oblasti
          • Nedostatky vo výchovnom prostredí a vplývaním na dieťa

          Dieťa nezrelé:

          • Veľmi živé, hravé, nevydrží dlhšie pri jednej činnosti.
          • Nerado kreslí, nedrží správne písací nástroj (ceruzku) alebo ju často strieda z pravej ruky do ľavej.
          • Nesprávna výslovnosť, málo vyvinutá reč.
          • Bojazlivé dieťa, nemá záujem (odmieta) kontakt s druhými, v cudzom prostredí plače.
          • Ak dieťa nenavštevovalo MŠ alebo MŠ navštevovalo v obmedzenom režime – je veľký predpoklad, že si bude ťažko zvykať na kolektív, môžu nastať problémy s prispôsobením sa a s pravidlami, ktoré ho čakajú

          Odklad školskej dochádzky

          • Ak dieťa nespĺňa základné kritériá školskej zrelosti, treba požiadať o odklad školskej dochádzky – môže ho navrhnúť rodič, ale aj pedagóg, psychológ alebo detský lekár.
          • Rodič dieťaťa požiada o odklad písomne. Ak je to potrebné, priloží záver odborného vyšetrenia.
          • Rozhodnutie o odklade školskej dochádzky vydáva riaditeľstvo školy, na ktorú bolo dieťa zapísané.

          Opatrenia pre nezrelé deti

          Rozvíjanie deficitných oblastí:

          • Myslenie – triedenie a zoskupovanie predmetov podľa farby, tvaru, množstva, účelu. Skladanie a rozkladanie celkov – obrázky, stavebnice, hádanky.
          • Priestorová orientácia – orientácia na vlastnom tele. Pravo-ľavá orientácia.
          • Reč – rozvíjanie slovnej zásoby, vyjadrovacích schopností.
          • Jemná motorika – manipulácia s ceruzou, nožnicami.
          • Sociálny a emocionálny rozvoj dieťaťa.

          Dodatočný odklad školskej dochádzky

          Stáva sa, že sa školská nezrelosť dieťaťa zistí až po vstupe dieťaťa do školy. Rodič dieťaťa alebo učiteľ môžu požiadať o zváženie dodatočného odkladu školskej dochádzky. Rozhodnutie o dodatočnom odklade je v kompetencii riaditeľa školy. Je možné ho vydať do konca pol roka 1. ročníka (január v danom roku). Takéto rozhodnutie je dôležitejšie ako samotný odklad školskej dochádzky. V praxi sa väčšinu o ňom rozhoduje v spolupráci s psychológom.

          Materská škola poskytuje systematickú a odbornú starostlivosť.  Preto je dôležité, aby dieťa, ktoré dostalo odklad, materskú školu navštevovalo pravidelne. Počas roka sa zvyčajne podarí vyrovnať zistené nerovnomernosti vo vývine dieťaťa.

          Príprava na školu je dlhý a cieľavedomý proces, ktorý by nemal byť sústredený len na posledný rok pred zaškolením. Hranica medzi zrelosťou a nezrelosťou je veľmi relatívna. Ak máte pochybnosti, či vaše dieťa zvládne požiadavky školy, je vhodné poradiť sa s odborníkmi (špeciálny pedagóg, psychológ). Daní odborníci vyhodnotia školskú zrelosť dieťaťa komplexne a po realizácii vyšetrenia rodičom odporúčajú, či je vhodné dieťa zaškoliť alebo mu dať odklad školskej dochádzky. Rozhodnutie, či dieťa nastúpi do školy alebo nie, ostáva na rodičovi a je len na ňom, či odporúčania príjme alebo nie.